Panické ataky v športe

       Gymnastka sa práve pripravuje na dôležitú súťaž. Za pol hodinu má nastúpiť na prvé náradie a zrazu začne prežívať divné pocity. Zviera jej hrudník, nedarí sa jej poriadne nadýchnuť, potia sa jej ruky, cíti nepríjemnú úzkosť a slabosť v nohách a rukách. Postupne jej je viac a viac zle, chce sa jej zvracať, stráca koordináciu pohybov a má pocit, že odpadne. Za pár minút má nastúpiť na súťaž a v tej chvíli má problémy udržať sa vôbec na nohách. Je vám to známe? Zažili ste niekedy niečo podobné aj vy alebo niekto vo vašom okolí?
 
       Podobné stavy nie sú ani v športe ničím neobvyklým. Jedná sa o panické ataky, čo sú ohraničené epizódy intenzívnej úzkosti, ktoré sú sprevádzané telesnými a psychickými príznakmi. Takmer štvrtina ľudí zažije počas života aspoň jeden panický záchvat. Odborná ani populárna literatúra na Slovensku sa týmto fenoménom v športe doteraz príliš nezaoberala. S určitou formou panických atakov však bojujú mladí aj dospelí športovci, jednotlivci na amatérskej úrovni, ale aj reprezentanti štartujúci na MS alebo OH.
       Panické záchvaty sa obvykle objavia náhle a nečakane. Majú rýchly nástup a v priebehu ataku sa môžu pridávať ďalšie príznaky. K psychickým príznakom patrí napr. silná úzkosť a strach, psychická nepohoda, strata kontroly, obava o svoje zdravie a život. Telesné príznaky môžu zahŕňať zvieranie a bolesť v hrudnej oblasti, búšenie srdca, zmeny v dýchaní, problém dostatočne sa nadýchnuť, zvieranie v krku, triaška, návaly tepla, slabosť v rukách a nohách atď. Príznaky sú veľmi individuálne, závisia od situácie aj subjektívneho prežívania jednotlivca. U niekoho môžu prevládať telesné zmeny, u iného sú tieto minimálne a dominujú psychické príznaky paniky. Panické ataky sú zväčša časovo ohraničené, priemerne trvajú 10-20 minút, záleží však aj od individuálnej situácie.
       Ak sa športovec stretne s podobným atakom, väčšinou nevie, čo sa presne udialo a aké sú príčiny. Po druhom, treťom a ďalšom opakovaní si obvykle uvedomí, že tu je nejaký problém. Keďže sa pravdepodobne s ničím podobným nestretol, nebýva preňho zvládanie podobných atakov jednoduché. Stáva sa, že tieto ataky mu nedovolia sa zúčastniť súťaže, alebo musí odísť z tréningu a počkať, kým atak odznie. V prípade opakovania záchvatov to ovplyvňuje výkonnosť športovca a samozrejme aj jeho psychickú pohodu a radosť zo športu. Plavec, ktorého postihovali panické epizódy počas súťaže, musel prerušovať plávanie počas súťažnej disciplíny. Niekedy bol nútený doplávať k brehu a vyliezť z bazéna. Stretol som sa s prípadmi, keď musel byť futbalista vystriedaný alebo hokejista si išiel kvôli problémom s dýchaním odpočinúť do šatne. Jeden z prvých špičkových športovcov, ktorý verejne odhalili boj s panickými záchvatmi, bol basketbalista Kevin Love. Keď musel počas jedného zápasu odísť do šatne, opisoval svoje prežívanie nasledovne: „Skutočne som sa cítil, akoby som mal zomrieť.“
       Čo robiť, keď vaše dieťa alebo zverenca postihne panický záchvat? V prvom rade zostaňte vy sami pokojní a vyrovnaní. Dôležité je pokúsiť sa upokojiť aj športovca. V niektorých situáciách to môže byť náročné, pretože atakom postihnutá osoba je zaplavená psychickými a fyzickými príznakmi a obavami. V dôsledku problému s dýchaním sa jej aj ťažšie komunikuje. Na prvotné upokojenie vie pomôcť napr. veta: „Budeš OK, za pár minút to bude v poriadku.“.
       Vhodným riešením býva aj riadené dýchanie. Športovcovi v krátkosti vysvetlite, že spomalenie dýchania mu pomôže upokojiť sa. Prikážte mu spomaliť dych, môžete ho sami viesť vlastným dychom. Vystupujte pokojne, na druhej strane však pevne a sebaisto. Môžete aj direktívne povedať: „Teraz budeme dýchať spolu!“. Dýchanie má byť pomalšie s krátkym cca 2 sekundovým zadržaním dychu na konci.
Následne sa môže urobiť aj nejaká forma relaxácie. Ak neovládate žiadnu relaxačnú metódu, pomôžte športovcovi nájsť si nejaké pokojné miesto, kde sa bude cítiť bezpečne a kde môže pokračovať v ďalšej normalizácii stavu. Je dobré s ním komunikovať pokojne a postupne odvádzať jeho pozornosť od príznakov. Ak je stav vážny a máte obavy o jeho zdravie, samozrejme, zavolajte záchranku. Pokojná komunikácia je základom pomoci pri panickom ataku. 
       
       Čo by sme poradili športovcom? Ak opakovane prežijete panické stavy, dôležité je začať s tým pracovať. Vyhľadajte čo najviac informácií, spýtajte sa osôb, ktoré s podobnými vecami majú skúsenosti. Ideálne je porozprávať sa s odborníkom, psychológom alebo športovým psychológom. Čím skôr s tým začnete pracovať, tým skôr budú príznaky ustupovať a ataky slabnúť. S odbornou pomocou je veľká pravdepodobnosť, že už čoskoro budete môcť športovať bez paniky a užívať si slobodnejšie to, čo vás baví.  

22.2.2019